Obavy

 pobaveniu sú mi tamtamy

a k smiechu falošné tie proroctvá

čo ľudí ženú do davu

a strachom viažu v otroctvá

 

Keď ti poslušnosť chce siahať po mene

sluch nechaj k hviezdnej tiahnuť ozvene

A vysmeješ sa vážnosti,

čo tisíc dôvodov ti kladie k sťažnosti,

že vraj zvykov nevážiš si činnosti

a lásky sveta voláš – márnosti

 

Veď sú len k smiechu prísnosti

plniť prikázania zeme povinnosti

čo k falošnej volajú ťa zbožnosti

a úctu pochabej vzdávať pilnosti

Mravy ľakajú stratou ľahkosti

a mútia vody čírej skromnosti,

že je hriechom rozprávať sa s hviezdami

lebo dušu bezbožnými mámia piesňami

Kroky vraj, patrí sa mi vymeriavať po dvore

strachy chceli by ma učiť pokore

 
Len príslušnosť vraj dať mi môže slobodu

mravokárci na svoj obraz maľujú jej podobu

No čím viacej na tú hľadím ozdobu

tým len hlbšie vidím do hrobu

 

I keď aj o vážnosť sa snažím dosť

no čo robiť, keď práve najviac pobavia

ma obavy,

neznášajú posmech, nevážnosť

a ja práve vtedy od popuku strácam rozvážnosť

Keď sa smiechom v takej zmietam slabosti

oni prorokujú koniec mojich radostí

Ako len zúria tetky Obavy

že som zneuctil im meno,

a nazval som ich Ohavy

ooo

Tak ti vravím brat môj milý

ak nechceš s plným hrbom chodiť viny

k nebu už zaprášené zdvihni dlane

a smelo vyšvihni sa po lane,

ku stolu múdrosti sa ponúka ti pozvanie

 

Sluch však od pápera pohodlia zbav periny

a iné čuť tóny budeš z výšiny

Ak neuzavrieš srdce z jasu toľkej hojnosti

hviezdy i tebe svoje zveria tajnosti

lebo slepá poslušnosť je stratou času
zbavuje tisícich ťa radostí

 

Veď zem len vtedy sa môže slniť  v plnosti

keď v dôvere plnej radosti

naučia sa ľudské bytosti

čerpať vody z Najvyššej ľúbosti

 

Lebo čím k vyššej láske dvíhaš hlavu

tým väčším obdarí ťa svetlom

a krásami jej sestier tisícami zaplaví zem blažeností

Potom tiež ku smiechu ti bude ľad

čo roztopiť sa bojí, že svoj stratí chlad

 

Iba strach zbavuje ťa čulosti

aby netúžil si svetlo vidieť za múrmi

vlastnej pevnosti

Prejav odvahy je znakom mužnosti

nechaj zbúrať ten obraz umrlčí

falošnej spokojnosti

Nedaj spútať sa vyznačeným revírom

a srdce pulzovať ti bude s vesmírom

Len váhať nesmieš zbabelo

lebo na dvanástu udreli už hodiny

a zadržať za každú cenu

si chcú ťa spodiny

Neskorý a márny by tvoj bol plač

lebo láske neznáma je zmäkčilosť,

jej sestrami  čistota je a spravodlivosť,

aby milujúcim ochránila ctnosti,

v hodine pravdy pre teba,

v plnej sa prejaví prísnosti.