Je Ti šestnásť

Meč

Chlapča ako vtáča, čo sa chystá k letu
Umeniu sa svojmu preukázať prišlo svetu
V modrých očiach svetlo neba
Meč a štít mu asi bude chleba

Hoc´ úsmev miloty mu v tvári planie
V očiach sa už zračí odhodlanie
Vždy o práve keď čudné počul zvesti
Zaiskrilo v duši, v ktorej nieto lesti
Kde v nádeji spievala sa sloboda
Tam bojovníka v oku zažiarila podoba

Len nedávno si zvítaný bol na zemi
A čas v otázkach toľkých už pozná ťa
Čo zakaždým tak vážne zneli,
Hoc vyslovené ústami boli dieťaťa
Dnes už šestnásť ti je,
sokol sa stáva z vtáčaťa

Túžba poznať svet ti kynie v duši
Život na bránu osudu už ticho búši
By´s pripravil nového si obliecť rúcha
A v boji osvedčil si skutkom
Čo ti ku zrodeniu viedlo ducha

Uč sa preto pravé zbrane v úcte mať
Pred akými zlá moc musí stroskotať
Mená ich sú múdrych starcov cnosti
Čo mužom jasnia krv a zoceľujú kosti

No skôr než ostrie meča zablysne sa,
Ktorý v boji vytasíš, vedz, že
Duša rytiera len pravdou planie,
pred bojom vždy vyprosil si požehnanie

Lebo hnev a pomsta vedú sebca
U takého niet rozdielu od údelu slepca
Veď jedom čo mu lejú do rany
Zbavený síl bez opory padne do jamy

Vzdoruj hrdo každej moci na krvi
čo cudzej stavia stĺpy svojho tróna,
Abys mena svojho nepožičal
Komu neprislúcha koruna

Na večnosť si vernosť sľúbil kráľu
On sile tvojich paží prepožičal prameň
K nohám kráľovnej si zložil hlavu
Ona v srdci tvojom zapálila plameň

Aby´s v každej žene chránil pannu
Čo z výšin nad hviezdami nápoj prijíma
Ako keď svoju ctíš si mamu,
Z bojiska prach ti z očí sníma

A najťažšia ti cesta bude radostnou
Veď kráľ je Spravodlivosť
A  Láska jeho kráľovnou

                          [ ■ ]